October 2012

Ďalší článok o ojedinelej zrážke v októbri a sťažovanie sa na školstvo.

29. october 2012 at 18:09 | Destiny |  MYSELF
Nemôžem uveriť, že som sa dnes zobudila do zasneženého rána. No vážne, vonku sú síce 3°C a ja nemám poriadny pulóver, no aj tak som sa z tohto ojedinelého javu tešila. A áno, viem, že všetci tak ako ja milujete články a statusy o zrážkach, veď keby nenapíšem ani neviete, že vám za oknom padajú biele chumáče, ale nie je ani november a vonku je zima ako v ruskom filme. No momentálne ten sneh chýba. Roztopil sa. A je z toho čľapkanica. Wtf, skoro rýmujem!
A taktiež nemôžem uveriť tomu, že som sa DVA TÝŽDNE neozvala, no chápete, niekedy nemám príliš kreatívnu chvíľku a aj keď som sa snažila napísať vám o mojom nudnom živote, vždy to skončilo tým, že myšku som namierila na link odhlásit se. Kžadopádne, dnes vás neminie ďalší z mojich článkov o ničom a o všetkom.
Neskutočne sa teším, že už len zajtra!! Teda, niežeby nám učitelia dopriali cez prázdniny veľa oddychu (čaká ma recitovanie Maríny, /gosh, štúrovci, neštúrovci, veď sa to ani nerýmuje!!/ písomka z geografie, ruštiny a slovečiny. Veľká vďaka za skvelé prázdniny.) Anyways, nečakajte odomňa celodenné sedenie nad knihami/učebnicami, apsoň cez prázdniny chcem mať pokoj, mám v riťke.
Zajtra bude brutálny deň. Ja asi naozaj emigrujem. To čo je? Deň pred prázdninami a zároveň slávime v triede Halloween a my máme veľkú písomku z matiky! A ešte som zabudla zmieniť, že nás neminie skúšanie z fyziky. Fyziky mám po krk. Nesnažím sa jej chápať, bolí z toho hlava.
Dobre, vidím, že sa iba sťažujem na školu. Ale keby som mala čo pekné povedať, verte, že neváham a pustím sa radšej do toho. Bohužiaľ, momentálne sa nič prevratné v mojom živote nedeje o čom by som sa vám mohla zmieniť. Takže zatiaľ vás budem naďalej trápiť so školou. Adios.

S láskou vaša nesutále sťažujúca sa Destiny.

Môj typicko-neobyčajný víkend

14. october 2012 at 17:37 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_mbucsveoiw1ryljxvo1_500_large
Pozerám, že som sa vám opäť nejakú dobu neozvala. Popravde, nemala som veľmi čas písať, pretože stále mám celý týždeň naplnený či už učením alebo inými mimoškolskými aktivitami, preto som sa na víkend neskutočne tešila - konečne si poriadne oddýchnem a aspoň v sobotu na školu ani nepomyslím. Sobotu som mala síce pekne nabitú, ale príjmeným programom, ktorý tvorila ranná jazda na koni - tú som si neskutočne užila a z ranča sa vrátila síce unavená a spotená, no zato vysmiatá a šťastná. Po obede nás čakalo pravidelné sobotňajšie upratovanie a neskôr rodinná návšteva. Nikto sa však nezdržal dlho a preto sme mali so sestrou čas na večerné chystanie. Mali sme totiž kúpené lístky na koncert, na ktorý sme sa veľmi tešili, obzvlášť sestra. Do nášho mesta zavítal český spevák Tomáš Klus, ktorý spolu so svojimi parťákmi predviedol dokonalú show! Naozaj sme si to užili.
Ešte niečo k piatku, ktorý bol podľa mňa úplne vydarený, taký ten pravý deň pred víkendom. Do dňa som vykročila správnou nohou, pretože ma sprevádzala dobrá nálada. Dokonca ma potešilo, že sme nemali telesnú a tým pádom sme nemrzli v studenej telecvični a nepredvádzali žiadne športové výkony (nie, nemám rada žiadne športové hry na štýl vibíjanej, hádzanej a prehadzovanej). Dokonca aj matika bola v pohode a to je už čo povedať! Aj keď... nezaobišla sa bez môjho typického ,,Kedy zvoníí?". Po škole sme s kamarátkou boli dohodnuté, že niekam pred tréningom pôjdeme, ale nemali sme veľa času, tak sme si len kúpili mliečnu čokoládu a robili rôzne fotky. Dobre sme sa na tom nasmiali! Tréning bol tiež super.
Dnes sa mi naozaj nechcelo vstať z postele. Nakoľko ma nečakalo žiadne upratovanie a utieranie prachu, lebedila som si a čítala knihu od Zuzky Šulajovej. Poobede ma však neminulo učenie. Na zajtra som toho mala naozaj veľa - učitelia sa snáď zbláznili, čo hodina to písomka či skúšanie. wtf! Oni snáď nkdy neboli žiakmi?! Teraz si však už vychutnávam nedeľný podvečer, sedím si za počítačom, počúvam Lanu Del Ray a píšem tento článok.

,,For a pessimist i'm pretty optimistic" - Paramore

9. october 2012 at 19:50 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_m3v5wtdzj71r7ifqv_large

,,Optimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosti víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou. Opakom je pesimizmus." Odrapotá mi wikipedia, keď do vyhľadávača hodím slovo optimista. Chvíľu len tak pozerám na poučku, s ktorou na mňa teta wiki vybehla a snažím sa to spracovať. Rozmýšľam - naozaj je optimizmus taký ľahký ako text, s ktorým na mňa vybehla encyklopédia wikipedia? Naozaj je také ľahké začať myslieť na lepšiu budúcnosť, veriť v možnosti víťazstva či dobra nad zlom? Pre mňa jedmoznačne nie. Každý deň mi v ušiach znejú slová ,,Mysli pozitívne. Buď optimista, veď to bude dobré!". Lenže moju myseľ neutále zamestáva tá horšia verzia, ten horší názor na vec, ktorý si bohužiaľ vytváram sama. Uvedomujem si čo si kvôli tomuto spôsobujem, - stresy a nervozitu - ale stále som nenašla spôsob ako sa stať za jednu noc optimistom. Samozrejme, viem, že to nejde.

Ľudia, ktorí vždy veria v lepšiu možnosť a tú zlú zaženú mávnutím ruky sú pre mňa obrovskou išnpiráciou a majú môj obdiv. Raz by som chcela byť taký človek. Človek, ktorý bude vidieť všetko ružové a nebude sa trápiť zbytočnostiami. Chcem byť optimista! A toto je momentálne moje prvé želanie na zozname mojich prianí.

Nevravím však, že byť optimistom znamená vidieť všetko dokonalé, aj keď je zjavné, že to dobré nebude. Avšak, myslím, že na každej, aj na zlej veci, sa dá nájsť niečo dobré. Niečo z čoho sa poučíte, niečo nové naučíte, niečo čo vás nakopne... Každopádne, chcela by som túto vlastnosť mať a vidieť na zlých veciach aj to pekné, čo vidia iba oči optimistu.

Tumblr_m942djabct1qe52v7o1_500_large

Na stole mi ležia učebnice z matiky. Ale nebojte sa, nič spolu nerobíme.

8. october 2012 at 16:41 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_mb65gyryzs1ra2rv8o1_1280_large

Čo je toto za deň?! Ale vážne! Posledné dva týždne mám pocit, že sa celý svet obrátil proti mne! V ničom sa mi nedarí, písomky sa mi večne nevydaria, nebavia ma učivá, mám chuť jednoducho sa uzavrieť do jednej veľkej bubliny, ktorá bude predstavovať môj svet a nikto iný okrem kníh, hudby a počítača v ňom nebude. A o matike tam nebude ani počuť!
Dnešný deň v podstate nebol až taký zlý, nebyť matematiky. Matematika proste vždy všetko pokazí a hlavne moju náladu. Písomku, ktorú každý vedel, som dodrbala tak, že zajtra by som si radšej blicla ako išla do školy. Čo však, prirodzene, nemôžem. Chápete?! Matika je môj nepriateľ a zajtra jej musím čeliť zoči-voči! Asi skončím pod najbližším vlakom. Aghr! Tá škola mi už SKUTOČNE lezie na nervy! Je na tom niekto podobne a aj vám už po mesiaci aj pár dňoch začína všetko v budove menom škola ísť hore krkom. No nemám pravdu?!
Dnes musím ísť ešte na jazykovku. Stráášne sa mi nechce, ale obyčajne to tam býva fajn. Myslím, že sme dobrý kolektív a preto mi to tam mnohokrát aj zlepší náladu. Dnes však mám chuť iba ležať v posteli a čítať ďalší diel Denníku princezny. Ach, koľkokrát som už toto povedala za posledné dva týždne?!
Adios, musím sa ísť pripraviť na anglinu a dodať si drogu/čokoládu
Tumblr_m0zibnnrlr1qag0bqo1_500_large


I always say, keep a diary and someday it'll keep you.

7. october 2012 at 17:28 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_maghl1at1k1qkgy0do1_500_large

Denník som si začal viesť už ako 11 ročná. Stalo úplnou náhodou. Od sestry som dostala zápisník na Vianoce. Bola som z neho nadšená! Bol to malý zápisník na magnet s obrázkom koňa. Vedela som, že tento zápisník nemôžem nechať len tak ležať v poličke ako veľkú väčšinu čo som si kúpila. A tak som tam začala spisovať všetko čo som cez deň robila, čo si myslím, čo sa mi páči a čo naopak nie. Zápisky som nepísala pravidelne, do ničoho som sa nenútila, jednoducho som tam písala vtedy, keď som mala niečo na srdci. Môžem povedať, že je vtipné držať v rukách starý denník po dvoch rokoch a čítať ako som si vylievala srdce. Niekedy nad tým naozaj krútim hlavou: ,,Naozaj som sa tak cítila?" smejem sa.
Dnes si stále píšem denník. Aj ten som dostala od sestry na Vianoce. Tentokrát má už trochu vyspelejšiu prednú stránku. Sú na nej zobrazené rôzne pamiatky vo vintage štýle a príde mi, že je pre mňa ako stvorený. Páči sa mi pocit, že keď som nahnevaná, smutná či veselá a nemám nikoho komu by som sa mohla zdôveriť, zápisník v prútenom košíku mi pomôže dostať zo seba všetky svoje pocity. Viem, že veľa z vás si denník vedie tu na blogu. Áno, je skvelé napísať niečo o vás a potom čítať komentáre ľudí, ktorých to zaujalo. Zaujal ich váš nudný život! Dokonca sa k nemu vyjadrili! Lenže, nie je predsa len lepšie zostať v akej-takej anonymite? Predsa len, všetko o vás čítajú ľudia, ktorí vás nepoznajú. Vravím z vlastnej skúsenosti, takže viem o čom to je. A taktiež mi príde veľmi čarovné otvoriť si denník po niekoľkých rokoch a zasmiať sa na tom, čo ste si v trinástich mysleli a ako ste sa správali. Pre mňa je papierový denník určite skvelá voľba a budem si ho písať až dokým ma neprestane baviť spovedať sa na papier!

301395_506978652648567_1706289126_n_large

And that's who I am

5. october 2012 at 12:22 | Destiny |  MYSELF
Dnes som mala to veľké šťastie zostať doma. Teda nazvala by som to šťastím, keby mi nebolo zle. Baby pozajú. Ešteže sa dnes poriadne neučíme, lebo v pondelok by mi triedna vyčistila žalúdok.
Na mojej obľúbenej stránke všetkých čias - weheartit - som našla dokonalé obrázky. Poznáte tie obrázky, ktoré si hovoria ,,before i die" ? Tak toto je na podobný spôsob, ale nevyjadrujú veci, ktoré chceme stihnúť do smrti, ale to kým a čím sme. Je to také jednoduché dať na blog obrázky a priblížiť vám tým aspoň trochu aká som.
xoxo Destiny

7577430176_34de5d4e82_large

a cup of tea makes everything better

2. october 2012 at 18:29 | Destiny |  MYSELF
Black-and-white-girls-favim.com-515819_large

Dlho som sa neozvala. Viem. Ale áno, idem vám rozprávať báchorky o tom ako som nemala čas. Vlastne je to pravda. Posledný týždeň neviem, kde mi hlava stojí a problém je, že som ju stále nenašla a tak písomka z matiky dopadla tragicky. Ani sa nečudujem, moje logické myslenie je ešte nižšie než na bode mrazu. Okrem toho, zajtra nám rozdá písomky z geografie, z ktorej tiež som nadšená, nakoľko ma naozaj nezaujímajú jazerá Ázie a ich pôvod.
Dnešný deň, aj napriek tomu, že dnes to vonku konečne pripoímínalo jeseň a ja som sa začínala tešiť z takého počasia, bol absolútne tragický. Naozaj. Začalo sa to asi tou, už spomínanou, písomkou z matematiky. Budem pánu bohu ďakovať za trojku. Amen. Potom to pokračovala v tom, že kamarátka si do mňa trochu rýpala alebo lepšie povediac žartovala na môj účet. Vtedy som mala chuť rozutekať sa do toho studeného dažďu, sadnúť si doma na posteľ, vytiahnuť denníka písať až dokým by mi neodomrela ruka. Lenže namiesto toho som písala o klasikovi Kollárovi a jeho básni na literatúre. Na fyzike som najprv umierala stresom zo skúšania a potom od nudy z nezáživného vysvetľovania učiva. Ostatné hodiny sa dali. Po škole som šla s D. do knižnice. Kvalitne lialo. Voda stekala dole chodníkom takým prúdom, že tenisky som mala celé mokré a rifle fľakaté. Keď sme vkročili do knižnice, zázračne to ustalo. Keď som prišla domov dala som sa do prepisovania slovíčok, ktoré mi už lezú na mozog. A teraz sedím za počítačom a píšem vám tento absolútne nezáživný, nudný a nostalgický článok. Ó a aby som nezabudla, dnes som po 10226 rokoch zmenila vzhľad. Je taký... taký jednoduchý, ale môžem povedať, že zatiaľ som spokojná.