August 2012

Ehm, fuck you.

29. august 2012 at 18:12 | Destiny |  MYSELF

Ahojte všetci! Je pravda, že poslednú dobu blog zanedbávam, ale úprimne ani neviem kedy by som vam mala napísať. V pondelok, včera a aj dnes som mala tréning a spala som u kamarátky, až na to, že na dnešný tréning som nešla, lebo mi nebolo dobre, ale to je nepodstatné. Tie tréningy boli v dedine, kde býva aj kamarátka a tak som u nej prespala aj ešte s jednou babou z tanečnej. Po trénenigu sme šli von. Ako, viete si predstaviť čo som robila? Ja teda vôbec nie som typ dievčaťa, ktorý ide v pohode von s chalanmi ako tie dve. Ale nakoniec to bolo úplne v pohode. Išli sme si sadnúť na kofolu do jedného podniku. Potom sme celé unavené išli k tej kamarátke. Navečerali sme sa, (o štvrť na deväť večer, hej?) potom mamina kamarétke zafarbila vlasy šampónom (o desiatej večer, v pohode!) a rozprávali sme sa asi... do piatej ráno. Inak som úplne vyspatá, veď si viete predstaviť ;D

Pre dnešok asi končím, to bolo také malé zreferobanie mojich dní. Teraz si idem pozrieť Pretty Little Liars, strašne sa na to teším, tak sa majte! :)
Destiny


It's bad feeling when you can't make your dream come true.

26. august 2012 at 20:03 | Destiny |  MYSELF

Zdravím vás! Dnešný deň sa začal celkom pekne. Ako som mala naplánované, išla som sa s ocinom pozrieť na agrokomplex, kde som išla za jediným cieľom - kone a jazdecké potreby. Boli tam nádherné kone, hlavne lipicany, ale aj malé žriebätká, poníky, ťažné kone... ♥ Chcela som si kúpiť jazdecké nohavice - rajtky - ale neverili by ste aké vysoké sú ceny. Každopádne, nebola som až tak veľmi sklamaná. Aj keď, ako vždy, keď vidím kone a jazdcov, nasadí mi to do hlavy chrobáka. Aj ja chcem takto jazdiť. Chodiť ku koňom, starať sa o ne a byť v tom dobrá. Prečo nemôžem? Preto som sa pohádala s maminou. Jednoducho som jej povedala, že to chcem. Ona má asi niečo prosti. Vraj sa o mňa bojí. Je naozaj hnusný pocit, keď si nemôžete splniť svoj sen, robiť čo vás baví...

Potom sme si to však vyjasnili a ona mi sľúbila, že sa na popýta na jednu jazdiareň. Už nedokážem ani dúfať, toľkokrát mi to sľúbila a nič. Poobede sme šli aj so sestrou do obchodov a kúpila som si prezúvky do školy, šatku a náušnice. Som spokojná. Mimo toho - prišli mi skúšobné šošovky (mesačné). Podarilo sa mi ich nasadiť si, no dať ich von bolo pre mňa ťažšie, lebo nemám drápy. Už som bola fakt na pokraji nervov, oči začervenané a ubolené od toľkého dráždenia si ich, no nakoniec sa to podarilo. Ešteže tak.
Zajtra konečne nebudem sedieť doma na riti, ale idem na tanečnú. Máme sústredie tri dni po sebe. Budem s kamarátkou, ktorú som v jednom článku spomínala, s ktorou sme sa dlhoó nevideli, takže sa teším! Som zvedavá aj na novú choreografiu, vraj je náročná, zas budem za debila, ale nevadí!
Okrem toho, u nás sa výrazne ochladilo. Leto nám naozaj dáva zbohom. Achjaj, na jednej strane sa teším, na druhej vôbec.

Destiny

A horse is worth more than riches

25. august 2012 at 18:36 | Destiny |  MYSELF

Kone milujem snáď odjakživa. Už ako malá ma fascinovali - ich obrovské mohutné telo, vejúca hriva, mierumilovné oči. Už ako malá som chcela jazdiť, ale rodičia boli proti, vždy mi vraveli, že začnem, keď budem staršia. Začala som asi pred troma rokmi. Jazdenie milujem. Je to jednoducho niečo neskutočné, niečo čo vám nedokážem vysvetliť, niečo čo pochopíte až keď sadnete na koňa. Pre mňa je úžasný pocit vedieť riadiť také obrovské zviera, ktoré reaguje na každý váš pohyb. Bohužiaľ, mne sa veľmi nepošťastilo s rančom - trénerka mi už keď som začínala jazdiť povedala, že o kone sa u nich jazdci nestarajú, lebo nemajú personál na to, aby tam dávali pozor. Lenže počase zisťujem, že veľa ľudí sa tam o kone stará a nenasadne na osedlaného, vyčisteného koňa, ako ja. A mňa to veľmi mrzí, lebo po troch rokoch si pripadám ako totálny amatér. Lenže, bohužiaľ, aj rodičom sa veľmi nepáči predstava, že by som chodila jazdiť a venovala sa tomu, nie len tak relaxačne ako doteraz. Lenže ja to chcem robiť. A už neviem čo mám robiť, aby sme konečne sadli do auta a pohľadali nejakí ranč v okolí mesta, ktorý toto poskytuje. Veľmi rada by som robila drezúru, ktorá ma absolútne nadchýňa a čo ma potešilo je, že na mojom ranči je trénerka, ktorá drezúru cvičí, ale keď som zistila cenu, nechala som to radšej tak.
Každopádne, pokiaľ sa aj na mojom blogu nájdu nejakí milovníci týchto dokonalých zvierat, našla som pre vás absolútne dokonalé video. Na videu je chlapec menom Jesse Drent a jeho 18-ročná kobylka Andorra - arabský plnokrvník. To čo spolu predvádzajú je neuveriteľné! Toto je jasný dôkaz toho, že kôň nie je bezcitné zviera, ktorá vás zhodí pri prvej príležitosti, ako si mnohí myslia. Chlapec má talent a Andorra je neuveriteľná! Stojí to za zhliadnutie :))


My ideas usually come not at my desk writing but in the midst of living.

21. august 2012 at 15:59 | Destiny |  MYSELF

Jeden z dôvod, prečo má, blog, je ten, že veľmi rada píšem. Písanie patrí medzi moje veľké koníčky. Moje prvotiny som začala písať asi v šiestich-siedmych rokoch. Z čistého papiera som si poskladala knižku, ktorú som zlepila páskou a tupou ceruzkou som písala príbehy. O koňoch. Aj na obálke bol nakreslený kôň. Myslím, že som svojimi príbehmi v tom čase každého prekvapila. Kto by to už len odomňa čakal? Pokračovalo to každodenným nadšením na hodinách slohu, aj keď v tom veku nám učitelia nedávali veľmi príležitosť písať. A tak som si len vymýšľala v hlave rôzne príbehy. Od druhého stupňa sa na hodinách slohu začalo aj písať. Rôzne slohové práce, opisy - dynamické, statické... Samozrejme, najradšej píšem rôzne poviedky a sem-tam ma kopne múza aj na písanie básní. Na toto sa mi však tiež naskytla možnosť a to školský časopis! Mala som v ňom uverejnených niekoľko básní, rád pre dievčatá či rozhovor s herečkou z nášho divadla a veľmi si to vážim.
Navyše mám šťastie, že moja triedna pani učiteľka je slovenčinárka a väčšinou sa snaží využiť môj talent. Dokonca ma zatiahla aj do jednej súťaže, z ktorej som si odniesla druhé miesto!
Doma si často píšem. Niekedy len tak otvorím Word (najlepšie sa mi píše na počítači, haha) a píšem rôzne poviedky. Často mi v hlave skrsne zaujímavý nápad na príbeh na pokračovanie, ale väčšinou ho neviem dopísať, stratím niť myšlienok a jednoducho neviem vymyslieť hlavnú zápletku. Snažím sa na tom pracovať, mám niečo rozpísané, aj keď ej to strašn klišé, proste tínedžerská poviedka o škole, priateľstvách, zrade, chlapcoch...
Každopádne, raz by som chcela napísať knihu. Často rozmýšľam aké by to bolo stať sa ozajstnou spisovateľkou a ten nápad ma naozaj nadchýňa. Ale viem, že je to drina a treba k tomu skvelý nápad prepracovaný do detailov a originalitu.
Destiny

The boy who lived

18. august 2012 at 13:01 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_m6x7mo024o1qady5mo2_r1_500_large

Čo by to bolo za blog, keby Destiny nezverejnila článok o jej najväčšej závisloti? Podľa obrázku a nadpisu asi všetkým došlo o čo ide, ale ja chcem ísť na to pekne popriadku.
Nie je to tak dávno čo som dočítala Harryho Pottera. Mohlo to byť niekedy v zime. Doma nám na poličke ležali dve knižky Harryho Pottera, no nikdy som ich nevidela v ruke svojej staršej sestry. Keď som sa jej spýtala prečo nikdy Harryho nečítala, odpovedala, že ju knihy nezaujali a nie sú také dobré ako filmy. Jasné, jedenásťročná Destiny poslúchla staršiu sestru a nechala knižky Harryho Pottera na poličke zapadnúť prachom. Raz som sa však veľmi nudila a rozhodla som sa siahnuť práve po prvej časti Harryho. Prečítala som ju dvakrát. Minulé leto a v zime. Zamilovala som si to! Pamätám si ako som čítala pred odchodom do školy a po každej prečítanej vete som sa pozerala na hodiny, aby som sa nezačítala do knihy tak, že zabudnem na školu. Musela som prečítať aj ostatné časti. Tretiu časť som si kúpila a bola som z nej taká nadšená, že som si knižku nechávala na večer, aby som ju nezhltla na jedno posedenie. Samozrejme, že mi nestačili iba prvé tri časti. Potrebovala som všetky! Mamina mi v práci požičala ostatné knižky od kolegýň a ja som sa s radosťou začítala do sveta plného mágie. Pri knihách Harryho Pottera som sa smiala, pri tých knihách som plakala, súcitila s hlavnými postavami, krátila si dlhé chvíle, zlepšovala si nimi zlé dni... A keď som dočítala siedmu časť, cítila som sa akosi zvláštne. Ešte aj dnes si v pokoji otvorím knihu na mojej obľúbenej kapitole alebo si pustím film. Najradšej mám siedmy a ôsmy diel. Vždy pri tom plačem. Hlavne, keď zomrel Dobby a ja som prišla do izby celá uplakaná a mamina sa ma pýta ,,Čo sa stalo?" ,,Ále, Dobby zomrel..." rumázgala som. Tento článok by však nebol kompletný, keby som nepoďakovala autorke tejto úžasnej série kníh - J.K. Rowlingovej. Neskutočne tú ženu obdivujem a vždy budem! Musí mať skvelú fantáziu, veď koľko ľudí zaviedla do Rokfortu prežívať Harryho dobrodržustvá spolu s ním! Raz som o nej v škole robila prezentáciu a úprimne môžem povedať, že sa spolužiakom páčila! Navyše, aj ja som sa dozvedela nové veci o nej a o jej živote.
119697302565689765_07egpuxb_c_large
Vaša Harrypottermaniačka - Destiny

My five wishes

17. august 2012 at 19:44 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_m88nrvz2f51qgjirmo1_500_large

Pomaly, ale isto nám ubiehajú prázdniny a ľudia chcú do semptembra stihnúť kopec vecí - zmeniť účes, pokúpiť si nové veci, zmeniť vzhľad... Samozrejme, ani ja nemôžem byť výnimkou. Dlho som rozmýšľala nad mojím zoznamom vecí, ktoré by som chcela na sebe zmeniť a rozhodla som sa napísať päť prianí. Sú to priania, ktoré robím pre seba, nie preto, aby som sa zapáčila okoliu, to fakt nie. Väčšina je možno nesplniteľná, (hlavne s mojou ,,pevnou" vôľou) ale sľubujem, že sa budem snažiť. Snáď to dodržím, keď to mám vycapené na blogu! :D

1. Naučiť si obraňovať proti mojim trápnym spolužiačkam, ktoré do mňa rady rýpu - Nemám čo dodať. Jednosuchos a im musím postaviť.
2. Začať/skúsiť nosiť šošovky - Vlastne som ich už raz mala, ale potom som sa rozhodla pre okuliare. Teraz by som ich chcela skúsiť znova.
3. Dať si na vlasy červený šampón - Moje obľúbené prianie! Veľmi sa mi páčia tmavo červené vlasy a mamina mi dovolila skúsiť šampón, aj keď nikto neverí, že mi to na moje vlasy chytí.
4. Kúpiť si pár nových vecí - nič extra, nedávno sme totiž boli v Bratislave na nákupe, ale chcela by som nejakú mikinu cez hlavu, veľmi sa mi páčia
5. Posunúť ručičku na váhe o dve kilá dole - Dobre, toto je pre mňa najťažšie. Ako vážne. Fakt sa budem snažiť a aj sa snažím, ale začiatky sú vždy ťažké.

Photographs 01

15. august 2012 at 14:33 | Destiny |  PHOTOGRAPHS
Vždy som rada fotila, aj keď len 3.2 megapixelovým mobilom, ktorý mal zaostrovanie na háku. Nedávno som si však vymodlila fotoáparát a konečne majú moje fotky akú-takú úroveň. Nevravím, že majú skvelú kvalitu (to ani nevravím o tom, čo s ňou porobí blog) a že sú nejaké profesionálne, ale fotenie ma baví a snažím sa v ňom zdokonalovať. Fotím fotoáparatom značky Olympus, ktorý síce nefotí ako zrkadlovka a niekedy nespolupracuje pri ostrení, ale väčšinou to spolu zvládame. Dnes pridávam tri fotky, ktoré som fotila dávno pradávno. Všetky sú upravené. Dúfam, že sa aspoň trochu páči a ak nie, prijmem aj kritiku :) Prajem pekný deň!


Taylor Swift - We Are Never Ever Getting Back Together

15. august 2012 at 9:01 | Destiny |  Music
Dobré ráno! Včera som blúdila po internete a narazila som aj na nejaké stránky o mojej obľúbenkyni - Taylor Swift. Taylor v live chat hovorila a o novom albume Red a novej piesni We Are Never Ever Getting Back Together. Tú pieseň som si okamžite zamilovala! Taylor v tej piesní hovorí o vzťahu s jej expriateľom, s ktorým chvíľu bola a chvíľu nie, no nakoniec zistila, že spolu byť nemôžu. Určite si pieseň vypočujte a napíšte či sa vám páči alebo nie! :)


Everybody's got a dark side

14. august 2012 at 15:53 | Destiny |  MYSELF
Tumblr_m8pjdoih5o1rzzi72o1_500_large

Tento blog som založila dnes 14.8. 2012, pretože všetky moje denníčkové blogy stáli za hovno. Bez servítky. Originalita? Nikde. Články s pointou? Tak na to zabudnite! Preto som dnes vytvorila tento. Po názve som pátrala celkom dlho a chcela som, aby mi bol blízky. Názov dark-sides som si zamilovala. Je to názov jednej z mojich obľúbenych piesní od Kelly Clarkson a hovorí o tom, že každý má svoje temné stránky. A práve tento blog bude pravdepodobne zaplnený tými mojimi. Nechcem sľubovať, že tento blog bude originálny a každý článok bude mať hlavu a pätu, to nie, ale chcem konečne mať blog, ktorý bude zároveň mojim domov a ja sa budem môcť kedykoľvek vypísať.
Dnes som pre blog vytvorila design. Je absolútne jednoduchý, lebo také mám najradšej. Použila som obrázok z we♥it s jedným z mojich obľúbených zvierat/vtákov - so sovou. Do záhlavia som dala nápis ,,my dark sides" čiže moje temné stránky. Farby som kombinovala tri a to - bielu, bordovú a čiernu. Sú to dosť temné farby a na leto absolútne nevhodné, ale mne sa páčia práve preto, že sú tmavé a temné. Viem, že mnohí radšej volia na leto svetlejšie farby, ale ja som s touto voľbou spokojná. Fajn, tieto články som nikdy nemala v láske, tak dúfam, že vďaka tomuto článku nemáte zo mňa až taký zlý dojem ;D Každopádne, určite začnem čoskoro pridávať!

S láskou Destiny ♥

I HEART...

14. august 2012 at 13:47 | Destiny
Stars » Slávne hviezdy, ktoré sú mojou každodennou inšpiráciou
Movies » Filmy, ktoré si rada pozriem
Books » Knižky, ktoré ma vždy odvejú do iného sveta
Music » Hudba, ktorá mi dodá silu do života